Liečba rastovým hormónom

Rastový hormón sa tvorí u každého človeka v prednej časti podmozgovej žľazy a to predovšetkým v nočných hodinách. U detí je potrebný na harmonický vývoj kostry, svalovej hmoty a rast. Ak sa v tejto vekovej kategórii netvorí v dostatočnom množstve, dieťa zaostáva v raste, navyše v útlom veku môže byť prejavom jeho nedostatku aj zníženie hladiny cukru v krvi s jej následkami. U dospelých jedincov sa tvorí v menšej koncentrácii, napriek tomu je však nevyhnutný na správny chod metabolizmu. Jeho nedostatok sa u dospelých jedincov spája s predčasným rozvojom osteoporózy, aterosklerózy ciev a poruchami nálady v zmysle depresií. V súčasnosti sa liečia jeho dodávaním okrem detských pacientov s potvrdeným nedostatkom, aj deti narodené s malou pôrodnou dĺžkou vzhľadom na normy pre populáciu, dievčatá s Turnerovým syndrómom, ktoré nerastú dostatočne a deti s Prader - Williho syndrómom. Používa sa tiež u pacientov s chronickým obličkovým zlyhaním a poruchou rastu. Predtým, ako sa stanovuje jedna z uvedených diagnóz, je dieťa komplexne vyšetrené špecialistami v príslušnom medicínskom odbore, prípadne sa počas krátkeho pobytu v nemocnici stimulačnými testami potvrdzuje jeho nedostatok.

Rastový hormón sa v minulosti extrahoval z podmozgových žliaz mŕtvych ľudí. Podávanie takto pripravovaného rastového hormónu sa však spájalo s viacerými rizikami a nežiaducimi účinkami. Obzvlášť závažný bol prenos chronických vírusových ochorení a jeho postupná zlá účinnosť. Neskôr, približne v polovici 80. rokov 20. storočia, sa začala jeho výroba metódou genetického inžinierstva, ktorou vzniká tzv. rekombinantný rastový hormón. Jeho štruktúra je identická so štruktúrou ľudského rastového hormónu. Samotné podávanie rastového hormónu je jednoduché, aplikuje sa večer, pred spaním, podkožne do stehna a brucha, strany sa striedajú, pričom ihla používaná na podanie je tenšia ako jeden milimeter. Mladším deťom zvyčajne s podávaním pomáhajú rodičia, u starších detí je aplikácia veľmi jednoduchá a pomoc zvyčajne nepotrebujú. Niekedy sa po pichnutí môže zjaviť drobné, nezávažné krvácanie z cievky podkožia. Málokedy pozorujeme v mieste vpichu začervenanie. V úvode liečby sa môže vyskytnúť prechodne bolesť hlavy, vtedy je potrebné liečbu na krátku dobu prerušiť a kontaktovať ošetrujúceho endokrinológa. Všetko sú to prechodné javy. Dnes sa vie, že liečba je z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska bezpečná, čo sa potvrdilo početnými štúdiami veľkých skupín liečených pacientov. Hormón sa skladuje v chladničke. Každé tri mesiace je dieťa kontrolované ošetrujúcim endokrinológom, ktorý sleduje rast meraním výšky a raz za 6 mesiacov aj laboratórne ukazovatele metabolizmu a rastu odbermi krvi. Na vyšetrenia chodia rodičia s dieťaťom do ambulancie, kde je im zároveň vydaný rastový hormón. Liečba sa ukončuje, ak pacient už nerastie, čo lekár overí nielen analýzou rastovej krivky, ale aj röntgenovým vyšetrením ruky, kde sleduje uzavretie rastových štrbín. Ak má pacient stále závažný nedostatok rastového hormónu, po prechodnej prestávke je podrobený stimulačným testom pod dozorom lekára počas krátkej hospitalizácie a má opäť zahájenú liečbu rastovým hormónom, avšak dávky sú podstatne nižšie ako v detskom veku. Takto pripravený pacient prechádza do starostlivosti endokrinológa pre dospelý vek.

MUDr. Eva Vitáriušová, PhD.
Národný ústav detských chorôb, Bratislava